Niekedy sa to v živote proste tak jednoducho stane. S najlepšou kamarátkou s ktorou ste viedli siahodlhé rozhovory, sa zrazu nemáte o čom rozprávať. Zrazu ako keby sa všetky vaše spoločné témy rozplynuli ako jarný sneh.
Ako je to možné? Ako je možné, že ľudia, ktorí si tak rozumeli a mali toľko spoločného zrazu nevedia nájsť spoločnú reč? Jednoducho. Zmenili sa. Možno sa zmenil jeden alebo druhý a možno obaja a každý iným spôsobom.
Kamarátky zo strednej školy, ktoré si spoločne fičali na rockovej hudbe, prešli si spolu hippiesáckym, punkovým až rockovým obdobím, vymetali spolu kluby a koncerty, zdieľali spolu svoje najtajnejšie túžby a priania o svojich prvých láskach, tu zrazu oproti sebe stoja dospelé a nevedia kam z konopy. Majú sa stále veľmi radi a keď sa rozprávajú o minulých zážitkoch veľa sa nasmejú. Prítomnosť ich už ale nespája. Zatiaľ čo sa jedna vášnivo venuje body buildingu, záleží jej na tom mať zdravé a silné telo, rieši či si kúpiť vegánsky alebo hovädzí proteín, druhá nevie, čo by jej na to povedala, pretože celý jej svet sú deti, zdravá a ekologická domácnosť a najradšej by jej odporučila skvelé prírodné kozmetické prípravky od spoločnosti Tiande. Takže to vyzerá tak, že si každá povie to svoje, ale rozhovor viazne. Je vidieť, že už nemajú proste žiadne spoločné témy. Otázka znie: Udržiavať alebo neudržiavať dané priateľstvo?
Podľa môjho názoru je škoda páliť mosty. Zároveň ak proste nemám s daným človekom veľa spoločných tém, nevidím dôvod s ním udržiavať pravidelný kontakt. Ale vidieť sa raz za rok, pospomínať na staré časy a zistiť, kto má čo nové, či podporiť sa v ťažších životných situáciách… Na tom nevidím teda žiadny problém. A možno sa časom dostanete do situácie, že zas budete mať viac toho spoločného ako toho, čo vás bude odlišovať.