Rodinné stretnutia sú často nuda. Asi preto, že si myslíme, že by sme sa s rodinou mali stretávať, že by sme mali dobre vychádzať, že by sme spolu mali mať dobré vzťahy. MALI – to znamená, je to povinnosť. A povinnosti nemá nikto rád. Tá najužšia rodina väčšinou funguje celkom dobre. Mama s otcom si seba navzájom vybrali, tak by si teda potencionálne mohli rozumieť po celý život. Svoje deti, respektíve svojich rodičov si však nevyberáme, preto je to v rámci vzťahu rodič- dieťa o niečo komplikovanejšie. V každom prípade je dôležité si v tomto vzťahu vybudovať, keď nie vrelé vzťahy, tak aspoň vzájomnú úctu, toleranciu a rešpekt, inak hrozí, že ak deti odrastú a odídu z domu, vzťahy úplne ochladnú.
Súrodenecké vzťahy sú samozrejme kapitolou samou o sebe. Súrodenci si môžu byť navzájom veľkou oporou, môžu sa navzájom podporovať a mať sa radi, ale zároveň môžu byť rivalmi, súťažiacimi o pozornosť a lásku rodičov.
Ak sa však pozrieme na rodinné stretnutia už odrastených detí a ich nových partnerov a rodín, môže to byť celkom náročné aj v prípade, že v pôvodnej rodine boli vzťahy úplne ideálne. Ak sa stretnú partneri detí, ktorý pracujú v úplne odlišných sférach, asi si vzájomne extra nepokecajú. To ako sa vyrába nábytok na mieru a vývoj software predsa nie sú až tak podobné témy. Zároveň môžu mať celé rodiny inú predstavu trávenia voľného času, iné záľuby, iné hodnoty, vierovyznania, vkus na hudbu alebo len môžu byť fanúšikmi iných hokejových tímov. Proste, rodinu si nevyberáme. Na rozdiel od našich priateľov, ktorých si väčšinou vyberáme na základe toho, čo máme spoločné. Rodina môže byť zmes ľudí, ktorí sú úplne odlišní, napriek tomu veľmi blízky. Predsa len je to krv, spoločné gény, spoločný základ a akési rodinné puto je hlbšie ako povrchná rovina rozdielnych názorov, hodnôt alebo záľub.